Svoj talent rozvíjal v neďalekom Poprade, reprezentačnej osemnástke, s ktorou si zahral aj na svetovom šampionáte na Slovensku. Jeho kvality testovali vo fínskych ligách a dva a pol roka sa snažil odviesť kvalitnú robotu v Banskej Bystrici. Obranca ADAM ŽIAK (22) si všimol systematickú prácu bratskej dvojice Rapáčovcov a čaká ho tak seniorský debut v kádri Spišskej Novej Vsi.

Vaša hokejová databáza je vedená od roku 2014. Po akej dobe mierite domov?

„Ak sa nemýlim, na Spiši som hrával ako štrnásťročný. Je to teda deväť rokov, čo som nebol v domácom prostredí.“

Kedy prebehol úvodný kontakt s materským klubom?

„Vlani sme spolu komunikovali. Dostal som otázku, či mám záujem prísť. Odpovedal som, že chcem ešte ostať v Banskej Bystrici. Počas sezóny som registroval prácu Rapáčovcov. V klube je citeľný potenciál. Vidno, že to nie je klub, ktorý len prežíva. Samozrejme, ukázať sa doma po toľkých rokoch je niečo výnimočné. Veľmi sa teším na nový ročník.“

Čo vravíte na štýl, keď vás predstavili verejnosti prostredníctvom videa?

„Je to skvelý pocit. Hlavne oceňujem, že sa snažia dávať do popredia sociálne siete, pretože to hokeju jednoznačne môže pomôcť. Rovnako tak to vnímam ako príjemné spestrenie môjho návratu.“

Dôležitú úlohu pri výbere nového zamestnávateľa bol fakt pôsobiť doma?

„Svojho času som odchádzal do Popradu, ale Spišská Nová Ves je moje rodisko. Úprimne, už ma to aj ťahalo do domáceho dresu. Musím zopakovať, že sa teším na sezónu, pretože sú tu ľudia, ktorí vedia robiť hokej a rozumejú mu. Takáto je genéza môjho rozhodnutia.“

Priebežne ste si prešli menoslov budúcich spoluhráčov?

„Povedali mi, že väčšina tímu z minulého roka ostáva. Niektorých poznám osobne, s inými sa ešte len zoznámim. Myslím si, že dobrá partia bude zachovaná, a to nám môže pomôcť k dosiahnutiu spoločného úspechu.“

Odohrali ste necelé tri sezóny za Banskú Bystricu. O čom boli?

„Keď som tam išiel, vedel som, že sa Bystričania nachádzali v dobe dominancie. To mi ponúkalo výzvu presadiť sa. V sezóne 2019/20 som mal smolu, pretože som sa v príprave zranil, a tak sa všetko skončilo kvôli nástupu koronavírusu. Ďalší rok bol takisto zlý. Súťaž sme rozbehli zle, nasledovali karantény a nespravil sa postup do play-off. Po sezóne sa vymenilo vedenie klubu a chceli sme hrať o najvyššie méty. Bohužiaľ, nepodarilo sa nám to pretaviť do reality. Myslím si, že ďalšie z mojich zranení sa mi postaralo o prechod do Trenčína.“

Barani teda iniciovali výmenu do Dukly?

„Dozvedel som sa o tom v záverečný prestupový deň. Očakával som, že konečne po zranení naskočím do hry. Ráno som však nebol písaný na súpiske a mal som také zlé tušenie, že sa niečo robí. Zhruba o dve hodiny som mal telefonát, kde mi predstavitelia klubu povedali, že ma chcú vymeniť. V podstate to bolo aj na mne, či to akceptujem. Zvážil som si pre a proti a povedal som si, že idem.“

Bol to prospešný trejd?

„Pre mňa áno. Či to takto cítil aj klub, to neviem. Do Bystrice prišiel tréner Karhula, ktorý ma nevidel hrať a navyše si mohol vyberať z iných obrancov. Z osobného hľadiska mi krátky angažmán v Trenčíne odhalil, ako to funguje v inom extraligovom klube. Bol som so všetkým spokojný.“

Po Adamovi Žiakovi opakovane volali spišskí fanúšikovia v internetových diskusiách. Mali ste o tom vedomosť?

„Samozrejme, dostalo sa to ku mne. Nie sme veľké mesto a známi ma často konfrontovali s otázkou, kedy budem hrať za Spišiakov. Debata v tom čase bola uskutočnená viac-menej v otáznikoch. Teraz už sa nemusím za nič skrývať a môžem s definitívou oznámiť, že ma uvidia na ľade v drese s rysom na hrudi.“

Bude ročník 2022/23 vo vašom podaní o radosti z hokeja?

„Zakaždým som sa tešil na príchod nasledujúcej sezóny. Stále som bol zvedavý, čo mi to prinesie a čo mi môže dať. V posledných troch rokoch som mal nešťastné zranenia. Nebolo to nič príjemné. Verím, že mi domáce prostredie pomôže ku psychickej pohode.“