Kustód Dominik Hnat: Všetci žijeme ako jedna rodina

Zloženie hokejového realizačného tímu nie je iba o trénerovi a jeho asistentoch či vedúcom mužstva. Aby mohli hráči podávať stabilné a kvalitné výkony, potrebujú k tomu svoje zázemie i postavu, ktorá to zabezpečí. O komfort našich Rysov sa stará mladý, pracovitý a svedomitý DOMINIK HNAT (27) z Humenného. Svoju náplň viac priblížil v rozhovore pre náš web.

Kustódom ste tri sezóny. Šanca prišla doma v Humennom. Ako ste sa k tomu dostali?

„Pred sezónou 2019/20 ma kontaktoval manažér humenského klubu pán Ždiňák, či by som to nechcel skúsiť. Bolo to v druhej lige. Chvíľku som váhal, ale akceptoval som ponuku. Hokej ma baví od mala. Chcel som byť bližšie k hráčom či klubovému zákulisiu. Jednoducho tam bola túžba spoznať hokej z inej strany než ako divák.“

Začiatky bývajú ťažké. Pocítili ste to?

„Nemal som to sťažené, pretože mi k rozbehu pomáhali hráči.“

S čím všetkým ste sa museli oboznámiť?

„Bolo to pre mňa niečo nové, čiže som nepoznal dokopy nič. Od prípravy nápojov až po materiálne veci.“

Fascinovala vás niekedy táto robota, alebo ste sa iba očami fanúšika pozerali na kustóda ako súčasť tímu?

„Skôr som použil pohľad fanúšika, ktorý sledoval človeka pohybujúceho sa po lavičke.“

Mali ste tušenie, že sa po sezóne 2020/21 budete sťahovať zo Zemplína na Spiš?

„Vôbec nie. Diskusia prebehla veľmi rýchlo. Prvoligová sezóna skončila v marci a v nasledujúcom období nastalo ticho. Nikto nevedel, čo sa chystá ďalej. Následne zvonil telefón zo Spišskej Novej Vsi.“

Kým ste boli oslovený, aby ste to skúsili so Spišiakmi?

„Zavolal mi pán Richard Rapáč, ktorý sa ma opýtal, či nechcem okúsiť nový klub a zažiť extraligovú atmosféru. Myslím si, že také niečo sa neodmieta.“

Rozhodli ste sa ihneď?

„Áno. V sobotu mi volal a v pondelok bolo všetko spečatené.“

Ako vyzerá každý pracovný deň?

„Vstávam o 6:45. Tesne po siedmej vstupujem do priestorov štadióna. Zo sušičky vyberám veci pre hokejistov. Každému hráčovi pripravím miesto v šatni a iontový nápoj. Ďalšiu prácu vykonávam na striedačke, kam prinášam fľaše a uteráky. Po tréningu mi nosia chlapci prepotené oblečenie, ktoré ide do práčky. To sa bavíme o dňoch, kedy sa nehrajú zápasy. V deň stretnutia je to trochu náročnejšie. Vtedy toho treba stihnúť viac. Napríklad, keď sa vyskytne problém s korčuľami, alebo výstrojom. Okrem nápojov sú pre hráčov potrebné rôzne gély, tyčinky a čokolády.“

Mávajú hráči špeciálne požiadavky?

„Zatiaľ nikto nič nezvyčajné nevyžadoval. Avšak sa hovorí, sú hráči a hráči. Ktovie, možno zmena nastane v budúcej sezóne.“

Odlišujú sa v niečom domáce a vonkajšie zápasy?

„Samozrejme, keď sa cestuje za súperom a zistíme, že naše vybavenie nie je kompletné, vzniká problém. Ak sa nezoberie nejaká drobnosť, dá sa to ešte nahradiť po dohode so súperovým kustódom, keďže máme medzi sebou dobré vzťahy.“

Už sa vám stalo, že ste museli počas cesty otáčať autobus, pretože sa niečo zabudlo?

„Toto sa mi ešte nestalo a dúfam, že to ani nezažijem.“

Ako prežívate stretnutia?

„V mojom prípade je to dosť emociálne nabité. Priznávam, že som pri svojej práci výbušný, lebo chcem víťaziť. Na druhej strane si však dávam pozor na to, aby som nebol súčasťou konfliktov s druhou stranou. Emócie sa pokúšam držať na uzde, no v kútiku duše myslím stále na náš triumf.“

Ak sa mužstvo vráti nad ránom z ďalekého mesta, čo nasleduje bezprostredne po návrate na štadión?

„Po príchode domov si hráči zvyčajne vyťahujú výstroj z autobusu. Prípadne, ak ma niekto poprosí, tak to urobím za neho. Potom roztriedim prádlo, ktoré dávam prať. Na ranný tréning musí byť všetko hotové.“

Rozprávate sa o svojej funkcii s ligovými kolegami?

„Na toto veľmi nie je priestor. Všetci sa sústreďujeme na svoje úlohy. Ale aby som bol úprimný, vieme si nájsť minútku na prehodenie pár slov.“

Značná časť kádra spred roka zostala. Vnímate to ako výhodu, čo sa týka vašej práce?

„Som veľmi rád, že jadro kabíny pokračuje. Som v očakávaní, aká bude spolupráca s novými zahraničnými posilami a teším sa na nich. V neposlednom rade budem spokojný, keď si zahráme vo štvrťfinále play-off. Všeobecne sa už teším na nový ročník.“

Aký máte vzťah s legionármi?

„Veľmi dobrý. Sú to priateľské typy. Musím sa priznať, že ma mrzí odchod Arvina Atwala a Hannu Kuruho. Je to však hokejový život a možno sa niekde inde ešte stretneme.“

Prevláda spokojnosť s pôsobením medzi Rysmi?

„V klube som maximálne spokojný. Áno, keď som prichádzal, obával som sa, čo ma čaká. Z tímu som poznal niekoľko hokejistov len podľa mena. Osobne nikoho. Prijatie do kolektívu ale bolo hladké a bol som obklopený skvelou partiou ľudí. V šatni nemáme žiadne nezhody a rozumieme si. To isté platí aj o manažmente klubu. Všetci spolu žijeme ako jedna rodina. Nemám žiadne negatívne skúsenosti.“

Keby sa niekedy v budúcnosti naskytla príležitosť pracovať na striedačke Slovenska, prijali by ste to?

„Nebudem tajiť, je to môj sen. Bolo by pekné, ak by sa mi to podarilo. Byť členom slovenskej reprezentácie je česť. Uvidíme, čo prinesie čas.“