Hráči majú lepší komfort ako vo Washingtone, smeje sa náš vodič Peter Faltín

Rysov na klziská súperov vozí PETER FALTÍN (38), vlastník piatich luxusných vozidiel. Nie je to však jeho jediné pôsobisko pri našom klube. Bližšie detaily konkretizoval v rozhovore, ktorý nám ochotne poskytol. 

Ako dlho spolupracujete s klubom?

„Spolupráca začala približne pred tromi rokmi. Ponúkol mi ju dnes už, žiaľ, nebohý vedúci mužstva Rado Tarbaj. Najskôr sme mali v pláne len krátkodobú výpomoc, no po prvých výpravách a následných rozhovoroch s klubovými srdciarmi Richardom Rapáčom i Petrom Potengom a po predstavení cieľov, som vedel, že chcem byť v tomto projekte. V klube zháňali dopravcu aj pre mládežnícke tímy, a takto sa naše cesty spojili.“

Predtým ste niekomu zabezpečovali prepravu?

„Naša firma sa venuje autobusovej preprave dlhodobo. Otec začínal v roku 1994. Za dvadsaťosem rokov sme vykonali niekoľko prepráv. Aj pre iné športové oddiely.“

Koľko máte autobusov?

„Momentálne je ich päť.“

Sú to najnovšie typy?

„Disponujeme novšími i staršími autobusmi, nakoľko bol trh ochromený pandémiou koronavírusu. Aktuálne nie je nejaký veľký priestor na rozvoj. Kvalitu dopravy sa však snažíme udržiavať, aby bola na požadovanej úrovni.“

Je to veľmi nákladné?

„Ľudia si zvykli mať čo najlepšiu kvalitu za minimum financií. Toto v doprave nefunguje. Cestovná kvalita sa odráža od ceny. Zákazníkom prízvukujem, že je možné objednať si lacnejší autobus, ale treba prihliadať na druhú stranu mince, ktorou je kvalita, respektíve, čo mám z toho ako pasažier. Z druhého uhla pohľadu ale môžu vzniknúť problémy.“

Ktoré myslíte?

„Napríklad zlyhanie klimatizácie. Myslím si, že to je najhoršie, čo sa môže stať v letnom období. Trpia všetci, ktorí sú na palube.“

Aký komfort majú hokejisti?

„Lepší ako hráči Washington Capitals (smiech). Dbám na to, aby mali pravidelne zabezpečené svoje pohodlie. Mali sme obdobie, kedy bolo potrebné po každom výjazde dezinfikovať interiér. Na začiatku sezóny si chlapci vyberú miesta, na ktorom pôsobia celý rok. Samozrejme, mladší hráči majú prvé sedadlá pri vodičovi a takzvaní starí harcovníci obsadzujú zadnú päťku. Autobus je využívaný prednostne pre nich a pre nikoho iného. Keď sa tomu nedá vyhnúť, urobím výnimku len skutočne v nevyhnutných prípadoch. Chalani si miesta rezervujú vankúšmi, dekami či rôznymi hrami, pri ktorých si krátia dlhé cesty. Nie každý dokáže prespať celú cestu.“

Aká je príprava pred odchodom k súperovi?

„Od rána komunikujeme s trénerským štábom, kde si musíme dohodnúť cestovný plán. V ňom sú zakomponované zastávky či stravné jednotky. Musím podotknúť, že všetky výjazdy prebiehajú v pokojnom režime. Všetci sa maximálne koncentrujú na to, čo ich čaká. Ak vyhrávame, návrat domov je pochopiteľne veselší a panuje skvelá nálada.“

Uskutočňujú sa iba bežné rozhovory?

„Áno. Veci okolo hokeja sú určené ešte pred odchodom, prípadne si to už tréneri s hráčmi doťahujú na konkrétnom mieste v kabíne.“

Nie ste jediný vodič?

„Zastrešujeme vozenie aj ostatným klubom, čiže je nás viac. Najčastejším kolegom bol môj brat Martin, ktorý mal na starosti vedenie autobusu a ja som medzitým riešil iné povinnosti.“

Na ktorý štadión sa s radosťou vraciate?

„Najviac ma tešil predvianočný odchod z Bratislavy, kde sme porazili Slovan 4:3 víťazným gólom kapitána Branislava Rapáča. Je to jeden z momentov, ktorý človeku utkvie v pamäti. Samozrejme, rád chodievam do Žiliny, kde sme si vybojovali postup, aj keď teraz už iba s mládežou.“

Šoférujete radšej dlho alebo krátko?

„Je mi to jedno. Roky za volantom ma oťukali natoľko, že už nevnímam či mám pred sebou jazdu do hlavného mesta, alebo Popradu. Povedzme si na rovinu, na Slovensku vzdialenosti nie sú extrémne, ako v iných štátoch.“

Nejaké vtipné príhody sa pritrafili?

„Samozrejme, je ich dosť. Lenže ako rôzne iné veci ostávajú v šatni, aj toto si nechám pre seba. Keď sa pred rokom postúpilo, bola vytvorená partia, s ktorou bolo sa spájalo viacero situácii. Z toho dôvodu to ostalo navždy medzi nami. Nikdy sme s tým nešli von.“

Ste zodpovedný človek a poctivo kontrolujete počet cestujúcich?

„Našťastie som ešte ani raz nemusel otáčať autobus, žeby sme niekoho zabudli na čerpacej stanici. Pre istotu sa aj tri – štyri razy opýtam, či sme všetci vo vnútri.“

Okrem postu vodiča, ste aj vedúci mužstva. Počas zápasov stojíte na striedačke a zapisujete informácie do štatistík. Je však ešte aj niečo iné, čo musíte bezodkladne urobiť?

„Štatistiky nahlasujeme do boxu časomeračov. Musíme sa spoločne zosúladiť. Funkcia vedúceho tímu so sebou prináša tiež kontaktovanie delegátov, zabezpečovanie stravy pre hokejistov a materiálnych vecí. Často sme svedkami toho, že sa hráčovi uvoľní nôž na korčuli a už je o robotu postarané, keďže treba hľadať náhradu.“

Viete sa odosobniť od chvíľ, kedy sa nedarí či to vo vás takpovediac vrie?

„Ako bývalý športovec to nedokážem ovládať. Ak človek niečo vykonáva s láskou a celým srdcom, iba ťažko to vie eliminovať.“

Po predčasnom konci minulej sezóny ste sa nevyhli slzám. Bola to pre vás veľmi trpká rozlúčka s tímom?

„Verili sme si na Prešov. Veľmi to bolelo a mrzelo. Bol som smutný, pretože fanúšikovia za nami prišli a dali do toho všetko. Len však bez výsledného efektu. Už len kvôli ním sme si zaslúžili postúpiť. Na hráčoch som videl veľké chcenie, ale doľahla na nás smola aj únava v najnevhodnejšom čase.“

Tím je vystužený o nové a známe postavy. Čo hovoríte na súčasné zloženie?

„Vlani sme vytvorili veľkú rodinu, ktorá nás hnala vpred. Ťažko sa rodili výsledky, ktoré boli v mnohých prípadoch krásne. Škoda toho bodu, na ktorý sme nedosiahli a ktorý by zabezpečil play-off. Verím a dúfam, že nový tréner Wojnar nadviaže na rukopis predchodcu Miroslava Mosnára. Zápal a srdiečko pre náš hokej je citeľný. Nerobíme to naprázdno bez nejakej vízie. Ostáva nám veriť, že nové posily vhodne zapadnú do kolektívu a spoločne budú prinášať veľa radosti spišskonovoveskému divákovi.“