Rysy už pomaly finišujú v predstavovaní kádra na novú extraligovú sezónu. Z Michaloviec prichádza na skúšku odchovanec Alexander Zekucia.

Dvadsaťjedenročný obranca strávil dva predchádzajúce ročníky v Michalovciach. Po premiérovej sezóne medzi elitou, ktorá sa kvôli pandémii koronavírusu nedohrala, ohlásili líšky útok na najvyššie priečky. Úvod ročníka 2020/2021 im však nevyšiel, mužstvo sa potácalo na spodných priečkach tabuľky, čo vyústilo odvolaním hlavného trénera Miroslava Chudého. „Zo začiatku to nebolo jednoduché, sezóna začala bez divákov, čo bolo pre nás zaujímavé, keďže sme si na to všetci museli zvykať. Mali sme ciele, no v polovici sezóny sme boli ďaleko od ich dosiahnutia.“

Jeho žezlo prebral fínsky kormidelník Tomek Valtonen, ktorý tím nakoniec priviedol k historicky najlepšiemu umiestneniu, k bronzovým medailám. „Zmenou trénera prišlo do mužstva plno novej energie a pomalými krokmi sme sa dostali na druhé miesto po základnej časti. Ako každý jeden tím sme chceli vyhrať, no nakoniec sme skončili po prehre s Popradom tretí. Pre Michalovce to bol významný výsledok dosiahnuť niečo také hneď v druhej sezóne v extralige.“ Cenný úspech to nebol len pre Zemplínčanov, ale aj pre samotného Alexandra. „Áno, môžem povedať, že toto je zatiaľ môj najväčší úspech.“

 Počas dvoch sezón vykorčuľoval na ľad v drese líšok 85-krát, svoje konto obohatil o 2 góly a 1 asistenciu. „Najradšej budem určite spomínať na môj premiérový presný zásah v extralige, ktorý je špeciálny práve tým, že som ho strelil na štadióne v Spišskej, keď sme tu hrali proti Liptovskému Mikulášu.“

Vylepšovanie štatistík však nebolo  hlavnou náplňou práce mladého obrancu. Zbieranie cenných skúsenosti od hráčov ako Vladimír Mihálik, Graeme McCormack, Jordon Southorn už áno. „Sú to najlepší obrancovia v lige a každý z nich bol v niečom iný. Nielen od nich, ale od každého jedného spoluhráča som sa učil, a to nielen na ľade, ale aj mimo neho,“ približuje Zekucia. V konečnom hodnotení však vidí svoje pôsobenie v Dukle kladne. „Keď som odchádzal na Zemplín, tak prechod z prvej ligy do extraligy bol omnoho ťažší level. Všetko musíte robiť rýchlejšie. Okrem toho som sa naučil byť odolnejší a silnejší vo fyzickej hre.“

 Späť domov

Michalovce sú nateraz minulosťou, pred mladým bekom stojí nová výzva – presvedčiť trénerov a pred začiatkom sezóny si vybojovať svoje miesto v kádri nováčika. „Skontaktovali sme sa s Rišom Rapáčom a dohodli sa na takejto možnosti. Mal som aj iné ponuky, aj zo zahraničia, ale rozhodol som sa ostať doma,“ približuje pozadie jednaní.

V prípade, že sa mu na try-oute podarí uspieť, dres rysov si v najvyššej slovenskej súťaží oblečie premiérovo. „Prvú ligu som tu hral dva roky, takže hrať extraligu za môj materský klub bude určite špeciálne.“ Akými prednosťami chce teda presvedčiť? „Vzhľadom na moju postavu musím byť silný v korčuľovaní, jednou z mojich predností je taktiež prehľad a hra s rozumom.“

Finálovú sériu si nenechal ujsť

Družina spred brán Slovenského raja si zahrá v najvyššej slovenskej súťaží  po dlhých 11 rokoch. V čase, keď sa na novoveskom ľade zvádzali extraligové boje naposledy, mal Alexander 10 rokov. „Na toto obdobie si spomínam veľmi dobre, keďže som sa chodil pozerať na každý jeden domáci zápas,“ vrátil sa spätne v čase obranca, ktorý svojmu materskému klubu fandil aj v uplynulej sezóne, najmä počas bojov v play-off SHL. „Základnú časť som veľmi nesledoval, proti Spišskej som však v drese Humenného odohral dva zápasy. Od play-off som začal výkony Novovešťanov sledovať trošku viac, počas finálovej série som si pozrel každý jeden duel. Chlapcom som držal palce.“

Nič nenecháva na náhodu

Nový ročník už nezadržateľne klope na dvere, hráči pomaly dolaďujú posledné prípravy mimo ľadu. Výnimkou nie je ani Alexander. „Ešte stále mám letnú prípravu, trénujem spolu so Surom (Filip Surák, pozn. redakcie).

Dá sa povedať, že hokejisti sa delia do dvoch skupín. Tí, ktorým letná príprava nie je veľmi po chuti a naopak. „Mne letná príprava vôbec nevadí, beriem ju ako súčasť hokeja. Predsa, treba si aj oddýchnuť od ľadu a znova pripraviť telo na sezónu,“ ukončil na záver Zekucia.